Babie poleto!

 

Jún: Ahoj Pepo, plánujem prísť na Slovensko aj s nejakými kolegami a nechce sa nám len bohapusto chlastať a preto sa pýtam či je možný nejaký propagačný let z vášho letiska. Odpovedám, že áno a že možností je niekoľko a stačí si vybrať a všetko závisí aj od počasia. Výborne odpovedá kamarát a vraví, že sa ešte ozve.

August: Ahoj Pepo, rozhodol som sa prísť len s rodinou ale myslíš, že bude možné letieť aj na jeseň? Odpovedám, hmm jeseň je v pohode, ale s tým že počasie je už trošku nevyspytateľné a let vetroňom je celkom ešte možný ak budú svahy a nejaká svaho termika. Neboj nič počasie bude, ubezpečuje ma kamarát s tým, že dá presne vedieť termín.

Október: Ahoj Pepo, prídem so synátorom bude mať narodeniny a bolo by možné sa preletieť asi tak na hodinu? A čo všetko by sa dalo vidieť? A ozaj aké máte lietadlo? A neboj počasie bude! Máme lietadlo pre dvoch, ale aj pre štyroch dospelých ľudí kde vždy jeden z nich je pilot. Oslovujem pilotov a zároveň som skeptický ohľadom počasia, ktoré zrovna ideálne nie je a len chčie alebo je sychravo a babie leto v nedohľadne. No v piatok i keď je trinásteho vidím náznaky zlepšenia, pozerám predpoveď shmu, meteogramy, windyty, ventusky, Horáca dokonca aj čo predpovedajú v Číne aj Japonsku. V sobotu paráda, je síce oblačnosť ale krásne a trochu riskujem keď kamarátovi vravím, že v nedeľu bude ešte lepšie. Verí mi i keď s úškrnom a súhlasí, synátor trochu namieta, ale nakoniec súhlasí aj on.


Nedeľa: spokojne spím, pomaly sa preberám a!!! Sakra niečo je divné, viem že vyťažená hlavná cesta je v nedeľu zvyčajne kľudnejšia a aj tí čo chodia autom aj na hajzel väčšinou ešte chrápu a tí čo využívajú biedne autobusové spoje a polhodinové čakacie intervaly tiež, ale toto je až moc ticho. Pozerám von a bingooo hmla ako mlieko a teším sa. Volám kamarátovi, ktorý konštatuje že či sa dá letieť aj v hmle! Jasné, len naše letisko nie je na to vybavené. Prichádzame na letisko kde už je skoro všetko čo má motor von z hangára. Pilot Miro je na letisku tiež a už ostáva len počkať kedy sa turčianska hmla rozplynie.

Ale, ale, hmla si dáva na čas a rozplýva sa až okolo 12:30 čo je trochu nezvyčajné no oplatilo sa počkať. Slnko menom Oskar sa ukázalo v plnej paráde a vzduch priezračný ako krištál ukazuje detaily na vzdialenosť minimálne 60km. Dohadujeme letový plán, následuje prednáška o ťažisku a batoh so všetkými necesitami ide pred moje nohy. Rolujeme, štart a letíme! Vidím nadšenie v tvárach, povinné fotenie musí byť, dokonca funguje dátové spojenie takže spokojnosť. Viditeľnosť je úźasná a ja zisťujem aké skvelé toto lietadlo je. Cessna si to razí vzduchom s ľahkosťou, výhľad je z nej skvelý je dostatočne priestranná a pohodlná, úroveň hluku ma prekvapuje tiež, dá sa bez väčšej námahy v pohode komunikovať.

Vzduch je pokojný mierne prvé náznaky termiky pociťujem nad Hubovou, pokračujeme liptovom, Jasná, točíme Chopok a uvedomujem si, že niektoré detaily na zemi vidím po prvý krát. No jasné, ktorý plachtár pozerá na zem? Áno pozerá, ale väčšinou pozerá na mraky a kde sa nachádza Oskar Jeseň je v plnom prúde a farebná paleta je rozprestetá priamo na zemi a sám pán Boh sa hrá v tomto období na maliara a vykresľuje svet v krajších farbách.

Pozorujem veľa turistov na nízkych objavujem skrytý hrad medzi Bánovcami a Nitrianskym Rudnom o ktorom som netušil a dávam kvízovú otázku! Viete aký to je hrad? Kamarát je nadšený a zároveň prekvapený aké je to naše Slovensko krpaté. Zatočíme nad Novým mestom a pristávame v Trenčíne kde je tiež čulá prevádzka a dokonca aj ministerstvo našlo nejaké nevytunelované peniaze takže gumkáči visia na lane pod mighty Mi-17 i keď čakal som už toľko medializovanú UH-60 tku. Kamarát je spokojný s dovetkom ušetreného času ktorý by ináč stratil strastiplnou cestou vlakom a to aj keby nemeškal. Štartujeme k presunu do MT a Cessna si veselo letí k svojmu cieľu. Celou cestou si uvedomujem aký bol v tento deň traffic a tvorili ho prevažne klubáci, nadšenci, súkromníci. Škoda totiž nevyužiť takýto nádherný deň.

Ďakujem Mirovi za ochotu a spoluprácu a taktiež Aeroklubu Martin a Romanovi D. za vybavenie počasia 😉

A na záver ten spomínaný tajomný hrad!

Pepo