Koncoročné lietanie vo vlne…

Na záver pekných plachtárskych jesenných dní sme si nemohli nechať ujsť vlnu ktorá sa vytvorila nad Turčianskou kotlinou. V ranných hodinách sme si pripravili vetrone na štart, spravili predletovú kontrolu a nachystali sa na v celku chladný výlet. Pri zemi fúkal SZ nárazový vietor do 10m/s a teplota dosahovala max. 9°C.

Po vzlete vo vleku sme pocítili silne turbulencie. Vlečná bola raz hore raz dole. Krídla lietali zo strany na stranu. Práce ako na kostole. Relatívne rýchlo sme vystúpali do 3000ft a na náveternej strane súvislej oblačnosti sme sa vypli v silnom turbulentnom stúpaní. Skúsili sme zatočiť, stúpanie však nedržalo v celom kruhu. Silný výškový vietor nás sfúkol do klesajúcej zložky rotora. Postupne sme sa predlžovali proti vetru a snažili sa nájsť silne stúpanie, ktoré by nás vystrelilo do laminárneho prúdenia vlny.

Pamätám si situáciu, kedy 100m výšky delilo pilotov na úspešných a neúspešných, tých ktorí stúpali ďalej a tých, čo si museli zopakovať vlek. V silnom nárazovom vetre vo veľkej výške prichádza vhod naša free GPS mobilná aplikácia, ktorá označí každé stúpanie zelenou bodkou a vykreslí na mape zóny stúpania. Účinná stratégia pre neskúsených vlničov. Nalietame zelené bodky a úspech na seba nenechá dlho čakať. Dostávame sa na úroveň základní mrakov. Stúpanie v rovnom lete sa postupne stáva štandardom. Turbulencie ustávajú. Vyhrali sme, ideme hore. Vietor vytvára na náveternej strane mraku malé víry. Nachádzame 5m/s stúpanie v rovnom lete. Tieň vetroňa na mraku v okrúhlej dúhe vám zoberie slova z úst.

V kabíne zavládne ticho. Nezadržateľné stúpame nad mraky. Tento pohľad stal za tu námahu. Slnečné lúče umocňujúce nasvietené mraky sa doživotne vypália na sietnicu každému, čo si zabudol slnečné okuliare. Z výškou si človek postupne uvedomuje klesajúcu teplotu okolia. Čiapka, rukavice, teplé ponožky, termoprádlo. Bezpodmienečne nájdete jednu z nich, ktorú ste podcenili. U mňa to boli ponožky. Snažíte sa hýbať zmrznutými prstami na nohách v úmysle ich zahriať. Žiaľ, toto je daň ktorú treba chvíľku vytrpieť. Stúpame stále vyššie. Snažíme sa čítať vlnu, hľadáme jej najsilnejšiu stúpajúcu zložku, nachádzame 2,5m/s a následné z nej opäť vylietame. Vraciame sa. Nad hlavami sú v nekonečnej výške prišpendlené ďalšie vetrone. Vietor s výškou silnie čo umožňuje vetroňu letiacemu rýchlosťou minimálneho klesania voči zemi cúvať.

Mame povolene stúpať do výšky FL 190. Jeden zo skupiny komunikuje s Bratislavou a informuje nás o prípadných zmenách na našej domácej frekvencii. Na palube mame tri rádiostanice a tri mobily. Zima si s nami zahráva a postupne nám vypína stroje. Baterky v takej zime majú asi len tretinovú výdrž. Zmrznuté prsty kričia že dostup FL150 musí stačiť. Vetranie sme sa snažili otvárať čo najmenej, šetrili sme si nadýchané teplo. Zarosené okná nám nekompromisne primŕzali a bránili dokonalému výhľadu do nekonečných diaľok.

Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Liptovská Mara všetko sa zdá byť na dosah. Niekedy nedostupné končiare Fatry sú dnes ako malé krtince. Kabína je už skoro z polovice pokrytá námrazou. Ťaháme von brzdiace klapky a fičíme dolu pod uhlom 45 stupňov. Ideme domov. Rýchlo sa zvyšujúci tlak nám stláča ušné bubienky. Nasleduje častejšie vyrovnávanie tlaku v ušiach, rozmrazovanie kabíny zvyšujúcou sa teplotou. Prelietame úroveň základní mrakov. Brzdy sú stále vonku.

Prelet nad letiskom, kontrola smeru a sily vetra na veternom rukáve, povinne úkony, hlásenie polohy na okruhu, finále a dotyk zeme. Pomaly vymrznutý vychádzame z vetroňa. Emócie potláčajú prvé bolestivé kroky. Našťastie je po 15tich minútach opäť všetko v poriadku. Človeku je na zemi neskutočne teplo ešte par hodín. Tá relativita.

Aby som to teda celé zhrnul, celkový let prebiehal naozaj super, vidieť svet z takej výšky a dokonca z vetroňa je neopísateľný zážitok ktorý musíte zažiť na vlastnej koži.

Týmto by som chcel dodatočne poďakovať všetkým, ktorí sa pričinili o možnosť letieť v tento jedinečný deň. Ďakujem za zorganizovanie a zabezpečenie výšky, bez ktorej by vlna strácala na význame. Rovnako ďakujem ľuďom, ktorí perfektne zorganizovali technicko-letový deň a aj tým, ktorí zostali na zemi a brigádovali aj za nás od rana ako draci. 🙂 Letu zdar!

Video z letu si môžete pozrieť tu:  https://youtu.be/ZSevdzbaMrM

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *