NOVINKY

arr3Poď sa učiť lietaťPoď sa učiť lietať pozývame ťa do otvorených kurzov lietania, staň sa pilotom vetroňa , prípadne... arr3fotogaleriaPridané tlačivo na 2% z dani za rok 2015 - na uvodnej strane Lysec 2016 DOL 2014 stretmutie...

KONTAKTY

Aeroklub Martin
Letisko Tomčany
036 01 Martin
tel: 0905 247 038, 0917 277 647
napíšte nám
Bar - ubytovanie - +421 907 088 124
rezervácia ubytovania - letkaubytovna@gmail.com

https://play.google.com/store/apps/details?id=com.droid27.transparentclockweather
Počasie v Martine
(informatívne)

Poistenie pilotov
.
Poistenie lietadiel

HISTÓRIA

Čo predchádzalo vzniku AK Martin na letisku v Tomčanoch.
Na sklonku 20. rokov minulého storočia prišiel na Slovensko do Mošoviec moravský rodák Břetislav Dvořáček, ktorý pôsobil ako učiteľ, neskoršie ako stredoškolský profesor v Turčianskych Tepliciach. Pod jeho vedením, za pomoci občanov obce Mošovce sa začína stavba prvého ozajstného lietadlas názvom ,,Kačica“. Dokonca toto lietajúce čaro absolvuje prvé lety a zatáčky nad obcou Mošovce. ,,Kačica“ sa stáva symbolom. To všetko sa stáva na rozhraní rokov 1930-1940. Prichádza však okupácia a všetky experimenty boli zastavené.V auguste r. 1945 v Bratislave v hoteli Carlton bol založený Slovenský národný aeroklub. Predsedom sa stáva Kornel Filo. SNA mal tri odbory - motorový, plachtársky a aeromodelársky.V zimných mesiacoch r. 1945-46 sa v klubových miestnostiach hotela Slovan uskutočnila zakladajúca schôdza Slovenského národného aeroklubu - pobočky v Martine.
Zakladajúcimi členmi boli: Milan Silaj, Fedor a Vladimír Hurta, Viliam Majer, Jozef Oškvarek, Alexander Podstanický, Drahoslav Michalík a ďalší. V r. 1948 nadväzuje kontakt s aeroklubom Dr. Ing. Trávniček, GR farmaceutického priemyslu, ktorý prevádzkuje motorové lietadlo ,, FAIRCHILD“ s úmyslom lietať s ním do Martina. Iniciuje tak vý-stavbu letiska južne od Martina pri obci Košťany s rozlohou asi 40 ha.Povereníctvo dopravy zistilo nevyhovujúcu únosnosť, a tak letisko bolo schválené len pre navijákovú leteckú prevádzku. Medzi tým vznikali ďalšie aerokluby a letiská. V r. 1949 vzniká odbočka SNAv Mošovciach pod vedením predsedu Jána Pálka vtedajšieho predsedu MNV a tajomníka Břetislava Dvořáčka.V r. 1950 bolo letisko situované v priestoroch Vlčanová-Bukoviny a v tom istom roku ukončená výstavba hangáru.
Správcom letiska bol Ján Koša. Už v septembri uskutočnili letecký deň, na ktorom vystúpili so Z-381 pilot Poliaček, bratia Budíkovci, Česnek, akrobaciou vetroňa LG-125 pilot B. Klein. V aeroklube v rokoch 1951-1954 pôsobili Gustáv Šmehýl, M. Bolo, Milan Slíž, JánMičica, J. Hamza. Výkonná letecká činnosť začala na jar r. 1951, aeroklub dosahoval pozoruhodné výkony, len v r. 1951 odlietal 1243 štartov v trvaní 18°39´26´.Rozvoj priemyslu v Martine určoval ďalšie smerovanie a v máji r. 1954 sa aeroklub včlenil do martinského aeroklubu, ktorý pôsobil na letisku v Tomčanoch.Druhým aeroklubom vznikajúcim v tomto období bol Turiansky aeroklub v Turanoch. Vznikolv r. 1949 a prvým predsedom bol Ing. Ján Zvara, tajomníkom Ján Žiak. Združoval celkom 240 členov.
Letisko bolo situované v lokalite ,,na Bronách“ a prvých 6 frekventantov ukončilo výcvik v r. 1950. Boli to: Štefan Kalivoda, Pavol Morogoš, Ladislav Novák, Peter Mečiar, Miloš Kučera, František Špaček, ktorí lietali na Piperi OK-ZKW.Turiansky aeroklub nemal dlhé trvanie a podľahol prudkému rozrastaniu priemyselnej výrobyv Martine, kde sa začal prejavovať aj aktívnejší záujem o letecký šport. Ale vráťme sa spomienkami znova do Martina.V r. 1949 na prelome rokov bol založený úspešný letecko-modelársky krúžok pod vedenímprof. Dvořáčka. Letecké noviny č. 11/49 uverejňujú príspevok prof. Dvořáčka o stavbe lietadlaB DV 3.
V telocvični ľudovej školy v Martine bola celoštátna modelárska výstava.Na celoštátnych pretekoch v Brne sa medzi desiatimi najúspešnejšími umiestnil Miloš Ursíni na2. mieste a Igor Klúčik na 8. mieste. V tomto roku bola vyhodnotená stredná škola v Mošovciach ako najlepšia školská letka modelárov.Na jar r. 1950 tzv. školská letka pri 1. strednej škole usporiadala modelárske závody.V Martine je jeden klzák Z 24 Krajánek a martinskí plachtári Koreň, Višňovec, Patrik sú zaradení do reprezentácie Slovenska v bezmotorovom lietaní. V tomto roku je rozpracovaný aj projekt na výstavbu hangáru.
V apríli r. 1951 prišiel pracovať do Martina Valent Paučo, ktorý už mal v tom období kvalifikáciu pilota motorového a bezmotorového lietadla. Nadviazal kontakt s aeroklubom v Košťanoch a aktívne sa zapojil do výcviku nových pilotov. V tomto období začal v aeroklube pracovať aj pilot Alexander Jančok, ktorý lietal aj počas vojny a Rudo Kapusta, ktorý začal lietať ešte v Košťanoch.
Prudký rozmach strojárskej výroby a vznik Závodov J. V. Stalina v Martine (neskoršie ZTS) ponúkali dobré pracovné príležitosti a tak aj z rozvíjajúceho sa Turianskeho aeroklubu v Turanoch odchádzajú funkcionári do Martina.Tu sa uskutočnil v r. 1951 výber plochy pre terajšie letisko v Tomčanoch. Nenachádzali sa tu žiadne letové prekážky, výber plochy zodpovedal letisku pre náročnejšiu leteckú činnosť, aj na lietanie za zhoršenej meteorologickej situácie.Veľká podpora výstavby letiska prišla zo strany strojární v Martine. Plocha sa upravovala svojpomocne pod vedením Valenta Pauča, Alexandra Jančoka a Dušana Tomeka.
Pomerne rýchlo sa z pasienkov stala pristávacia plocha. V tomto období bola jediným pevným bodom letiska, okrem staveniska hangára, telefónna búdka.
Rada aeroklubu v r. 1951 pracovala v zložení:
predseda - Alexander Jančok
podpredseda - Alexander Poláček
technik - Dušan Tomek
predseda BO - Valent Paučo
predseda MO - Alexander Jančok
predseda PO - Vladimír Bágel
Letecký park pozostával z týchto typov: klzák SG-38, Z 24 Krajánek, Z 23 Honza. Dňa 2. novembra r. 1951 boli SNA a jeho aerokluby začlenené do Dobrovoľného zväzu ľudového letectva-DOSLET.
Rok 1952
V roku 1952 ešte nebol na letisku dostavaný hangár, preto sa vetrone uskladňovali v garážach požiarnej techniky pri učňovskom stredisku a prelietavali krížom cez mesto. Ak sa lietalo cez víkend, motorové lietadlá boli uschované v humne p. Kolomana Tomčániho blízko letiska.Historickým dňom sa stal máj toho roku, keď ako prvé tu pristálo lietadlo DC-3 Dakota OK-WDR.
Pri príležitosti slávnostného otvorenia letiska sa uskutočnil aj historicky prvý zoskok parašutistov.V tomto roku veľmi úspešne začali pracovať parašutisti, ktorí pri strojárskom učilišti vybudovali prekážkovú dráhu. V priestoroch učilišťa začala prácu aj leteckomodelárska dielňa.Prvé lietadlá v tomto roku boli motorové - Piper Cub, C-104, Z 22 Junák OK-DJB z Turian a prvými pilotmi, ktorí sa vyškolili na letisku Martin-Tomčany boli:Rudolf Kapusta, Július Hric, Vojtech Škovránek, Róbert Bajánek, Emil Švec, Ján Novák, Ján a Miloš Uhrínovci, Alexander Poláček, Zlatica Kuzmová, Milan Belica, Rudolf Križan, Vierka Vargová. Inštruktorom bezmotorového lietania bol Dušan Tomek, motorárov školil A. Jančok.
Bezmotorový výcvik sa začal na vetroni Krajánek.K prvým parašutistom v Martine patrili:Peter Adam, Štefan Hudček, Horislav Haratík, Artúr Grác, Jozef Kolárik, Ján Novák a ďalší. Výcvik prebiehal v bývalej Slovenke.Od roku 1951 bol vedúcim odboru Vladimír Bágel. Rôzne krúžky boliv Železničnom odbornom učilišti Vrútky a v Pozemných stavbách v Martine. V r. 1952-53 dosiahla členská základňauž 70 členov. Skákali z lietadla DC-3 s padákmi V-1, V-2 a z lietadla FAIRCHILD - pilot Budík, vysadzovačV. Paučo.Dňa 16. novembra 1952 bol založený Zväz pre spoluprácus armádou ZVÄZARM, čím bol umožnený ďalší rozmach lietania. Celá činnosť v aerokluboch sa začala direktívne zameriavať na prípravu brancov a záloh pre Československú ľudovú armádu. Letiská sa zapĺňali leteckou technikou.
Boli vytvorené krajské aerokluby. Náš aeroklub patril do krajského aeroklubuv Žiline.Tu sa začína etapa nových dejín, ktoré sú spojenéso založením martinskej organizácie a zrodom letiska Martin-Tomčany.
Rok 1953
V tomto roku pokračuje výstavba hangáru, jedinečnej drevenej priehradovej konštrukcie, ktorá bude dlhé roky slúžiť martinskému aeroklubu v nezmenenej podobe.Hlavnými organizátormi výstavby hangára a letiska sa stali V. Paučo a A. Jančok.Náčelníkom letiska sa stáva V. Paučo. Pokračuje sa v motorovom a bezmotorovom lietaní, začínajú sa školiť noví piloti Anton Balga, Pavel Bodický, Julo Hritz.
Pilotné skúšky absolvuje na bezmotorových lietadlách R. Kapusta a tiež sa úspešne školí na motorové lietadlá.Úspešne napredujú parašutisti.Letisko Martin-Tomčany má dve plnohodnotné štartovacie a pristávacie dráhy- hlavná RWY 300-150° dĺžky 1200 m- vedľajšia RWY 360-180° dĺžky 800 m V bezmotorovom lietaní sa prechádza na systematický výcvik pomocou dvojsedadlových vetroňov Pionýr a to podľa presne stanovených vyučovacích osnov. Je nesporné, že vo výcviku to bol veľký pokrok. Začalo sa organizovať aj výkonné bezmotorové lietanie spojené s vytrvalostnými pretekmia výškovými letmi.Začína fungovať Ústredná letecká a parašutistická škola vo Vrchlabí.V tomto roku sa začleňuje do aeroklubu aj Jaroslav Hamza, neskôr predseda aeroklubu. Bol známy tým, že celé prázdniny strávil v navijáku Stratílek.
Rok 1954
V tomto roku sa úspešne ukončila výstavba hangára. Postavenie hangára za výdatnej pomoci členov Aeroklubu tak doznalo ukončenie prvej časti úsilia. Pri výraznej pomoci p. Jančoka, R. Kapustu netreba zabudnúť ani na Ing. Tomeka, V. Pauča, bratov Uhrínovcov, Balgu, Bajánka, Škovránka, Hritza, Križana a z parašutistov na Gráca, Nováka, Jašureka, Kolárika a iných, ktorí pri výstavbe letiska venovali nespočetné množstvo voľného času odpracovaním brigádnických hodín. Dnes už títo členovia nelietajú a mnohí už nie sú medzi nami, ale zachovali sa historické dokumenty v podobe albumu alebo filmu, ktoré jasne dokumentujú ich nadšenie, elán a lásku k lietaniu.V prvých rokoch zrodu Zväzarmu pod vedením V. Pauča dochádza k oživeniu leteckého športu na letisku v Tomčanoch. Motorové pilotné skúšky úspešne skladá R. Kapusta.
V tomto období prichádzajú na letisko a začínajú chodiť do plachtárskeho krúžku: Dušan Kuchta, Jana Milľová, Anton Olajec, ktorého otec bol parťákom tesárov na stavbe hangára, Milan Holička, Jozef Švehla, Miloš Štrbáň, Ignác Nemček, Jozef Augustín, Jozef Skuhra, Milan Miľo, Vojtech Kľuknavský, Igor Adamovič, Jožo Chromec a ďalší. Výcvik sa uskutočňoval na lietadle Piper. Inštruktormi boli Valent Paučo, ktorý v tomto roku prevzal funkciu náčelníka letiska, Dušan Tomek a ružomberský náčelník Ondro Repa.Prichádzajú nové lietadlá a postupne sa vyraďujú zastaralé koristné vetrone.V tomto roku sa otvoril prvý elementárny výcvik na vetroni ,,Pionýr“. Prichádzajú nové lietadlá typu Tréner C 105, Sokol Z 22, ktoré na dlhú dobu sa stali nosnými strojmi aeroklubu, bez-motorové lietadlá Kmotor VT 130, akrobatický vetroň VT 7 Luňák, Šohaj 125.Do Martina chodili lietať i piloti zo Žilinya Ružomberka. Krajský náčelník mjr. Mutňanský organizoval nočné lietanie v Martine.
Rok 1955
Úspešne pokračuje plachtársky kurz. Výcvik sa vykonáva na vetroni VT 109 Pionier. Inštruktorom jeR. Kapusta. V tomto ročníku absolvujú výcvik Gustáv Schimík, Dušan Kuchta, Tóno Olajec, Jana Milľová.Gusto Schimík prekonal všetky vekové hranice a ešte i v roku 2005 aktívne lieta na motorových lietadlách v Slovenskom národnom aeroklube.Ing. Gustáv Schimík pôvodne získal kvalifikáciu obchodného pilota na motorových lietadlácha na vrtuľníkoch. Má kvalifikáciu inštruktora pre jednomotorové lietadlá a dvojmotorovétypu Ae-45 a L-200, ďalej pilota vlekára a vysadzovača na motorových lietadlách. Odlietalna nich 1650 hodín, na vrtuľníkoch 850 hodín, na vetroňoch 510 hodín. V súčasnosti je na zaslúženomdôchodku, ale aj naďalej odovzdáva svoje skúsenosti adeptom lietania. Zastával rôzne funkciev aeroklube až po náčelníka aeroklubu, a nemalou mierou sa pričinil o ekonomický aj letecký rozvoj aeroklubu. Pod vedením V. Pauča sa na letisku darilo športu i oddychu. V tomto čase sa uskutočňovali i navi-gačné prelety motorárov, kde na post navigátora boli posadení plachtári pre získanie ďalších skú-seností.V tomto čase V. Paučo spolu s Jančokom vycvičili Janku Milľovú, asi jedinú motorovú akrobatku.

 

Zjc3N2